Posestrima - krst knihy Ľudmily Holíkovej

Posestrima je staré slovanské pomenovanie víly. Ale je ťažké priateliť sa s vílami... Sú také jemné a ľahúčko tancujú a unikajú všetkým pohľadom. Vedia sa schovať a potom sa znovu objaviť. Rady zostávajú nepozorované. Ale na rodné vzťahy s vílami ukazuje domnienka, že sa s vílami možno posestriť... Posestrimy obdarúvajú každého, kto im niečo dobré učiní, alebo ich pekne pozdraví... Niekedy zanechávajú za sebou stopy: odtlačok v tráve, o kúsok posunutú vetvičku /všimli ste si?/, zľahka pokrčený paplón alebo bielu košieľku, ktorá sa suší na šnúre... Všetky Ľudmiline obrazy, záblesky ktoré tu uvidíte, všetky cinknutia a zvuky v Martinovej hudbe sú pozdravy od našich spoločných posestrím...

Monika Mitášová, 19.11.1998


Čerstvý vzduch

Najprv váhaš, či otvoriť okno alebo dvere na pavlač. Zdá sa ti, že obdobie inverzie končí. Otváraš opatrne okno. Túžiš po čerstvom vzduchu, ale nie si si istý. Otváraš okno a pre istotu si hneď zapaľuješ cigaretu. Modrá obloha ťa začína oslepovať, preto radšej pozeráš na šedý koberec v izbe. Náhle sa odhodláš. Otváraš okno dokorán. Krídla sa rozletia. Stav trvá veľmi krátko. V panike sťahuješ zelenú roletu. Čerstvý vzduch ostáva zarazene stáť pred ňou. Váha, či sa má snažiť dostať dovnútra štrbinami po bokoch. Zazvoní zvonček pri dverách. Dvere sa roztvoria a prievan nadvihne zelenú roletu. Čerstvý vzduch preletí kozmickou rýchlosťou cez izbu a ocitne sa na pavlači. Nečakane klesá na duchu, vlastne na tlaku.

Blíži sa nová, čerstvá inverzia.