O zvukoch a zvučkách

Verím, že zvuky, ktoré nás obklopujú, majú vplyv na to, akí sme. S odstupom času zisťujem, aké stopy vo mne zanechali niektoré zvuky, ktoré som vnímal v detstve. Často to boli rôzne zvučky v rozhlase - úryvok z Gershwina, sférické tóny elektrickej gitary Hanka Marvina, pískanie Karla Kryla atď. Tieto zvuky boli niekedy skombinované s tým, čo sa odohrávalo za oknom, aké svetlo padalo na fasádu domu naproti, aké bolo práve počasie, aké hlasy a zvuky sa zdola ozývali. Bez toho, aby som to vedel, ma naštartovali ľudia, miesta, obrazy a veci, ktoré mali svojho ducha. Hudba, ktorú som začal objavovať neskôr, sa mi odjakživa spájala s takmer rozprávkovými postavami a príbehmi odohrávajúcimi sa kdesi za vysokým plotom, kde je všetko omnoho úžasnejšie a intenzívnejšie. To ma teda naštartovalo... a vlastne ešte gitara, ktorá sa mi stala objektom záujmu i dopravným prostriedkom (obrazne a niekedy i doslova). Začalo to však zbraňami, ktorými som bol ako chlapec posadnutý. Kreslil som ich a vyrábal miniatúrne makety. Ochotne som sledoval dopoludňajšie televízne reprízy alebo išiel opakovane do kina na ten istý film, len aby som si lepšie všimol detail nejakej zbrane. Fascinovali ma opakovačky banditov z filmu O Cangaceiro, ale aj Mauser revolúciou zoceleného Pavla Korčagina. Neskôr táto posadnutosť detailmi prešla na gitary, ktoré sa stali súčasťou mojich výtvarných kreácií. Hudbu som popri tom vnímal multimediálne - okrem atmosféry a určitého tušeného príbehu boli hlavnými časťami zážitku zvuk a obraz (väčšinou vedno, ale neraz aj celkom nezávisle). Zo všetkých elektrických gitár som si najviac obľúbil vzhľad stratocastra. Netušil som ešte, že sa jedná o ten istý nástroj, na ktorom hrali moji obľúbenci. Zvuk gitary Hanka Marvina nemal vtedy pre mňa nič spoločného nie len s jej vzhľadom, ale ani so zvukom Jimiho Hendrixa či Ritchie Blackmora. Až neskôr, keď som sa dozvedel, že všetky moje intuitívne cestičky sa zbiehajú jedným smerom, bolo rozhodnuté. Vlastne nie. Prvá poriadna elektrická gitara bol nakoniec Fender Telecaster, ročník 1968. Dodnes ľutujem, že som ho predal (späť pôvodnému majiteľovi).